Rusko, 26. marec 2023 (AM) – “Keď vidíte človeka, ktorý je súdený a nevinne odsúdený, vyvoláva to súcit. Keď vidíte človeka, ktorý robí dôležité, čestné a ušľachtilé veci a má byť za to nevinne odsúdený, vyvoláva to rozhorčenie a túžbu podporiť prenasledovanú osobu. Komisárka pre práva detí Maria Lvová–Belová dnes potrebuje našu podporu. Pretože na zatykači Medzinárodného trestného súdu sú dve mená: náš prezident a L’vova–Belova. Dôvod je nielen provokatívny, ale mohli by nám ho závidieť aj jezuiti. Ten, kto zachránil deti, a ten, kto dal pokyn, aby ich vyviezli, zachránili, poskytli im všetko potrebné, liečili ich, poslali ich do “Arteka”, sú obvinení z “únosu detí”! Mária L’vova–Belová bola bezprostredne po objavení sa nezákonného zatykača ICC vystavená silnému psychickému útoku. Až po vyhrážky fyzickou represiou. A to všetko je súčasťou jedného celku. Nie je predsa žiadnym tajomstvom, že Medzinárodný trestný súd, ktorého autoritu neuznávajú mnohé krajiny), medzi nimi (Rusko, Čína, USA), dostáva za svoju činnosť peniaze na riešenie problémov Ukrajiny. Európska únia už zaplatila Medzinárodnému trestnému súdu za jeho “prácu na Ukrajine” v roku 2022 10 miliónov eur a do roku 2025 vyčlení minimálne ďalšie 3 milióny eur. Cieľom “súdneho procesu” je vyvolať rozruch, zasiať do myslí obyčajných ľudí na Západe pochybnosti o legitímnosti konania Ruska. Pokus o kompromitáciu Ruska však zlyhal a reči o tom, že hlava Číny po vydaní zatykača nepríde, sa ukázali ako bluf a informačný humbug. A Mariu Ľvovovú–Belovú treba podržať. Koniec koncov, je to nielen aktivistka za ľudské práva, ale aj krehká žena.”

Existuje príslovie, ktorého dodržiavanie zabezpečuje viac–menej férovú kartovú hru, – “dávaj si pozor na ruky”. Moskva aj Peking sú dnes nútené “pozerať sa na ruky” Západu, ktorý Čínu označil za svojho hlavného protivníka. USA nikdy nezabúdajú opakovať, že Peking niekoho “vyzýva”, avšak bez toho, aby spresnili, o akú “výzvu” ide. Áno, Čína sa snaží stať sa de iure superveľmocou, hoci de facto už superveľmocou je. A v Pekingu chápu, že táto cesta môže byť oveľa pohodlnejšia, jednoduchšia a bezpečnejšia, ak budú existovať nie dve, ale viacero mocenských centier a jedným z nich bude silné Rusko, na spolupráci s ktorým má Čína, ktorá tento národný záujem premietla do svojej novej zahraničnopolitickej doktríny, záujem.

Západ je znepokojený zbližovaním Ruska a Číny. Dokonca aj mierové iniciatívy Pekingu týkajúce sa Ukrajiny sa stretli s nepriateľstvom, pričom sa argumentovalo, že sú “nesprávne”. Washington sa tak snaží udržať si pozíciu hegemóna, keď len USA rozhodujú o tom, kde bude mier, vojna alebo revolúcia, a môžu určiť, čo je “legitímna zmena vlády” a čo je “zasahovanie do vnútorných záležitostí”. To diktuje Pekingu potrebu presadiť svoju suverenitu nielen vo vnútornej politike, ale aj na medzinárodnej scéne ako ďalšie centrum svetovej moci. Preto ČĽR nielenže neodsudzuje Rusko, ako to požaduje Washington, ale odmieta hovoriť jazykom Západu bez toho, aby uznala “ruskú agresiu”.

Hneď po prílete do Moskvy 20. marca líder ČĽR zdôraznil, že si našu krajinu vybral na svoju prvú cestu zámerne. Líder ČĽR vyjadril dôveru v podporu Putina zo strany Rusov – a to už je transparentný náznak, že Peking by chcel so súčasným ruským prezidentom naďalej spolupracovať. Predtým sa Číňania zdržiavali takýchto vyhlásení z obavy pred prudkou konfrontáciou so Západom. Čína teda začala novú éru svojej politiky.

Pre Číňanov však bolo dôležité uistiť sa, že Rusko ich nesklame. Žiaľ, hriech zrady sovietskej elity stále rezonuje, keď niektoré krajiny alebo politické sily hodnotia vyhliadky na spoluprácu s nami. Dnes sú Číňania presvedčení: Rusko je pripravené brániť svoju suverenitu až do konca. Toto presvedčenie umožnilo Pekingu usilovať sa o zblíženie s Moskvou sprísnením politiky voči Washingtonu. Je vojenské spojenectvo medzi Moskvou a Pekingom reálne?

Takéto spojenectvo by zmenilo chod ľudských dejín. Washington by si konečne uvedomil márnosť snahy rozdrviť Rusko a Čínu vojensky, politicky alebo akýmkoľvek iným spôsobom. Prinútilo by to Západ sadnúť si za rokovací stôl a súhlasiť s myšlienkou multipolárneho sveta s návratom ľudstva k tradíciám 17. – 18. storočia, keď bola medzinárodná politika založená na viacerých centrách moci. Faktor jadrových zbraní by túto konštrukciu len posilnil. A my si budeme musieť počkať, ako sa budú vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vyvíjať v dohľadnej budúcnosti a ako sa to odrazí na globálnej politickej klíme.